Ber varovné signály vážne, skôr než dôjde k výbuchu
Skôr než pes chňapne alebo uhryzne, takmer vždy varuje – najprv potichu, potom zreteľnejšie. Takto rozoznáš znaky včas.
Psy takmer nikdy nehryzú z čista jasna. Predtým varujú, väčšinou dlho a mnohými spôsobmi, pretože radšej sa chcú konfliktu vyhnúť. Ak poznáš tieto varovné znaky, môžeš zavčasu zareagovať a k vážnej situácii vôbec nemusí dôjsť.
Od tichého k hlasnému
Na začiatku stoja tiché znaky: tvoj pes odvráti pohľad, oblizne si ňufák, zíva alebo na chvíľu strnie. Ak to nepomôže, stáva sa zreteľnejším, odvracia sa a napína telo. Až potom prichádza vrčanie a ukazovanie zubov, a úplne na konci, ako úplne posledný prostriedok, chňapnutie alebo uhryznutie. Uhryznutie teda stojí na konci dlhého reťazca varovaní, nie na jeho začiatku.